Základní informace
Organizační struktura
Výroční zprávy
Výroční zpráva za rok 2025 Výroční zpráva za rok 2024 Výroční zpráva za rok 2023 Výroční zpráva za rok 2022 Výroční zpráva za rok 2021 Výroční zpráva za rok 2020 Výroční zpráva za rok 2019 Výroční zpráva za rok 2018
Legislativa
Průvodce Národním archivem
Z historie Národního archivu
Národní archiv v roce 2025 Národní archiv v jubilejním roce 2024 Položení základního kamene Archivního areálu na Chodovci
Kontakty
Logo archivu ke stažení
Badatelna
Badatelský řád Ceník služeb Digitální badatelna/archivní soubory on-line Formuláře Seznamy archivních pomůcek Služby poskytované badatelnou Vyhledávání a objednávání archiválií ke studiu Pozor vlak! – Úžasné návraty Tajemná obálka
Knihovna
Vítejte v knihovně Katalogy knihovny Knihovní řád
Národní digitální badatelna
Jak se přihlásit do NDB Jak objednat archiválie v NDB Jak objednat archiválie z archivních pomůcek NA Jak postupovat bez elektronické identity Jak studovat připravené archiválie
Předarchivní péče
Soukromoprávní původci Veřejnoprávní původci Dezinfekce archiválií
Exkurze v Národním archivu
Obecné archivní exkurze Historie do roku 1918 Československé dějiny (1918–1992) Digitalizace archiválií a digitální archiv Konzervace a restaurování archiválií Šlechtické archivy, osobní archivy, archivy spolků, mapy a plány, fotografické, filmové a zvukové archiválie
Základní informace o přístupnosti budov pro osoby se zdravotním postižením
Chodovec Milady Horákové
Organizační struktura
Ochrana osobních údajů/GDPR
Národní archiv a naplňování zákona o „majetkovém vyrovnání státu a církví“ (zákon č. 428/2012 Sb.)
Oznamování protiprávních jednání (whistleblowing)
Podatelna
Písemné dotazy a rešerše
Podání podle zákona č. 500/2004 Sb.
Podání podle zákona č. 106/1999 Sb.
Postup při podávání žádostí Sazebník úhrad nákladů Výroční a průběžné zprávy
Úřední deska
Protikorupční opatření
Veřejné zakázky
Veřejné zakázky 2026 Veřejné zakázky 2025 Veřejné zakázky 2024 Veřejné zakázky 2023 Veřejné zakázky 2022 Veřejné zakázky 2021 Veřejné zakázky 2020 Veřejné zakázky 2019
Volná místa
Výzkum
Vědecká činnost Projekty Koncepční dokumenty
Výstavy
Webové výstavy Zásady pro vystavování archiválií
Další akce
Publikační činnost
Připravujeme Paginae Historiae Sborník archivních prací (SAP) Informační list Archiv publikací
Mezinárodní spolupráce
Zahraniční cesty pracovníků 2026 Zahraniční cesty pracovníků 2025 Zahraniční cesty pracovníků 2024 Zahraniční cesty pracovníků 2023 Zahraniční cesty pracovníků 2022 Zahraniční cesty pracovníků – archiv
Publikace – e-shop
Historická fotografie Paginae Historiae Sborník archivních prací (SAP) Edice, soupisy Katalogy Sborníky Ostatní E-knihy
Konference a semináře
AUdS 2026
Labyrintem dějin českých zemí
Kvaterny desek zemských Království českého Na knížecím stolci Pod královskou korunou Mezi absolutismem a občanskou revolucí Velká válka Republika československá Léta zmaru a nadějí Nástup vlády jedné strany Hrdinové ve stínu šibenice Expo´58 Pražské jaro Se Sovětským svazem na věčné časy Máme holé ruce Sametový rozvod Na obranu míru a demokracie Zpátky do Evropy
1945 – Rok zlomu
Leden Únor Březen Duben Květen Červen Červenec Srpen Září Říjen Listopad Prosinec
3. republika
Petr Zenkl Volby 1946 Bohumil Laušman Jan Šrámek
053–136 Kowalski > Výzkum, publikace, akce > Publikační činnost > Sborník archivních prací (SAP) > Archiv SAP > SAP 2026, 76 (1) > 053–136 Kowalski

053–136 Kowalski

Sborník archivních prací / ročník 76 / 2026 / číslo 1 | DOI: https://doi.org/10.83159/n29z-PV55

Tomáš Kowalski (ORCID https://orcid.org/0000-0003-1407-0213)

Elektrina a pamiatky. Napätie vzťahu v zrkadle agendy štátnej pamiatkovej ochrany

Príspevok v kontexte rámcového prehľadu vývoja a or­ganizácie výroby a distribúcie elektriny – od súkromných a ko­munálnych elektrární cez umožnenie ich zásadnej transformácie na všeužitočné elektrické podniky (1919) k celkovému znárodneniu elektroenergetického priemyslu v podmienkach ľudovodemokra­tického zriadenia (1945) – sleduje napohľad odťažitý vzťah medzi odvetvím elektrárenstva a ochranou pamiatok. Postupujúca elek­trifikácia a výstavba rozvodných vedení na Slovensku (s rozšírením o náhľad do českej agendy) sa dotýkala len málo narúšaného prí­rodného a krajinného prostredia, kde elektrotechnické zariadenia prinášali trvalé zmeny s nezanedbateľným vizuálnym vplyvom. Spravidla neusmerňované elektrifikácie samotných pamiatok zase ohrozovali ich neznáme súčasti a viedli k poškodeniu vrstiev ume­leckej výzdoby najmä stredovekých kostolov. Príspevok sa zame­riava na koncovú časť elektroenergetického reťazca, ako vyplýva z prítomnosti v agende štátnej pamiatkovej ochrany.

Klíčová slova:
elektrifikácia, organizácia výroby elektriny, kraji­na, pamiatky, nástenné maľby

Electricity and Monuments. Relationship Tension in the Light of the State Monuments Protection Agenda

The paper traces the apparently unencumbered relationship between electricity and the protection of monuments. It does so in the context of a general overview of the development and organization of electricity production and distribution – from private and communal power plants through their fundamental transformation into ‘all-purpose electric companies’ (1919) to the overall nationalization of the electric power industry under the conditions of the people’s democratic government (1945). The progressing electrification and construction of networks in Slovakia (which overlaps with the same process underway in Czechia) affected the natural landscape, where electrical devices brought permanent changes with a significant visual impact. Undirected electrification of the concrete monuments often threatened their material components and, especially in medieval churches, led to damage to the layers of artistic decoration. The paper focuses on the final part of the story of the national electrification, especially as it relates to state monument protection.

Keywords:
Electrification, electricity production, landscape, monuments, wall painting

Zveřejněno: 1. srpna 2026   

pdf-file

Zobrazit celý článek

Reference

 

  1. Gesetz vom 27. Juni 1908, womit anlässlich der Errichtung des Ministeriums für öffentliche Arbeiten gesetzliche Bestimmungen über den Wirkungskreis einzelner Ministerien abgeändert werden (Nr. 123/1908 RGBl.); Kundmachung des Gesamtministeriums vom 6. Juli 1908, betreffend die Errichtung eines Ministeriums für öffentliche Arbeiten für die im Reichsrate vertretenen Königreiche und Länder (Nr. 124/1908 RGBl.).
  2. Stenographisches Protokoll, Haus der Abgeordneten, 57. Sitzung, den 5. Februar 1918, s. 2976–2980.
  3. Národní archiv (ďalej NA), fond Zemský památkový úřad Praha (f. ZPÚ Pha), šk. 45, Karl Fischer, Gablonz a. N., č. 405/13, 19. 11. 1913: „Dem Vernehmen nach sollen demnächst gesetzliche Bestimmungen, die Überlandführung von Elektrizität und Stromzuleitungen beschlossen werden. Es dürfte wichtig sein, dieser Angelegenheit auch vom Standpunkte der Denkmalpflege Aufmerksamkeit zu schenken. Vielleicht wären von der k. k. Zentral-Kommission für Denkmalpflege Bestimmungen zum Schutze vor leichtfertiger Verunstaltungen für Gebäude, Alleen, Dorfstraßen u. dgl. durch elektrische Leitungen (Fernleitungen), Telegraphen- und Telephonleitungen durchzusetzen.“
  4. K hlavnému krajinskému stredisku por. Piňosová, Jana: Inspiration Natur. Naturschutz in den böhmischen Ländern bis 1933 (Studien zur Ostmitteleuropaforschung, 39). Marburg 2017, s. 54–56.
  5. Verband der deutschen Bezirke Böhmens. Prager Tageblatt, 24. 5. 1914, roč. 39, č. 41, s. 4.
  6. NA, f. ZPÚ Pha, šk. 45, Deutsche Landeshauptstelle für Denkmalpflege, Natur- und Heimatschutz in Böhmen, Karlsbad, 16. 7. 1914: „Die Deutsche Landeshauptstelle hat in Erfahrung gebracht, dass von Seiten des Verbandes der Deutschen Bezirke in Böhmen Herr Dr. Fleischner in Karlsbad als Referent für das Elektrizitätsgesetz bestimmt wurde und dass genannter Herr bei einer Versammlung im Herbste das diesbezügliche Referat erstatten wird. Wir haben nun auf Herrn Dr. Fleischner Einfluss genommen, dass er in das neue Gesetz auch den Schutz ästhetischer Werte in irgendeiner Form einfügen möchte und haben ihm zu diesem Zwecke beiliegenden Vorschlag unterbreitet. In demselben ist die Stellung der Herren k. k. Landeskonservatoren nicht nur als beratende, sondern direkt als bestimmende gedacht, sodass auch ein gewisses Einspruchsrecht gewahrt wird. Sollte das löbliche k. k. Landeskonservatorat selbst noch irgendeine Änderung wünschen, die auch dem Wege über den Referenten der Deutschen Bezirke Böhmens zu erreichen wäre, so würde die Geschäftsleitung um den bezüglichen Vorschlag bitten, damit die Landeshauptstelle ihre Stellung zum Elektrizitätsgesetz in vollem Einvernehmen mit dem k. k. Landeskonservatorat festgelegt hätte.“
  7. Tamže, K. k. Zentralkommission, č. 634/14, 28. 2. 1914 (opis): „Diese Rücksichten sind vor der Genehmigungs-, beziehungsweise Einspruchsbehörde von Amts wegen, und zwar wenn es sich hierbei um den Schutz von Baudenkmalen, beziehungsweise von Orts- und Straßenbildern handelt, durch Pflege des Einvernehmens mit der Zentralkommission für Denkmalpflege wahrzunehmen. Hinsichtlich der Wahrnehmung der so wichtigen Interessen des Heimatschutzes im engeren Sinne (vor allem des Schutzes der Naturdenkmale) wird aus dem Grunde kein Antrag gestellt, weil diese Interessen nicht unbedingt in erster Linie (vielmehr nur bei Vereinigung der Wirkung eines Landschaftsbildes und eines Baudenkmales), die Kompetenz berühren.“
  8. K odstráneniu a dokumentácii objektu Uhlík, Jan: Bestia triumphans? The Role of the Inventory Commission of the Royal Capital City of Prague in the Documentation and Rescue of Historically Valuable Objects during Prague’s Urban Renewal. Monumentorum tutela – Ochrana pamiatok 30, 2020, s. 138–141.
  9. NA, f. ZPÚ Pha, šk. 45, Elektrické podniky král. hlavního města Prahy, č. N-XIV.182 / F 1076, 31. 12. 1913.
  10. Stenographisches Protokoll, Haus der Abgeordneten, 57. Sitzung, den 5. Februar 1918, s. 2976–2980.
  11. NA, f. ZPÚ Pha, šk. 45, Landeskonservatorat für Böhmen (Deutsche Sektion), č. 142/18 – Promemoria betreffend das neue Elektrizitätsgesetz, 6. 2. 1918 (príloha).
  12. Elektráreň vybudoval nemecký koncern AEG – Union (Allgemeine Elektricitäts-Gesellschaft) a Rakúska akciová spoločnosť pre dodávanie elektriny (Oesterreichische Elektrizitäts-Lieferungs-Aktiengesellschaft – OeLAG); por. Wolf, Josef: Vodní energie. Československá vlastivěda IX: Technika. Praha 1929, s. 493.
  13. Zákon č. 2/1918 Sb., jímž se zřizují nejvyšší správní úřady ve státě československém (vyd. 2. 11. 1918).
  14. Zákon č. 64/1918 Sb., o mimořádných přechodných ustanoveních na Slovensku (§ 14).
  15. Sládek, Vojtech: 50 rokov Západoslovenských energetických závodov. Bratislava 1972, s. 17; Hallon, Ľudovít: Elektrifikácia Slovenska 1884–1945. Vlastivedný časopis, 1989, roč. 38, č. 3, s. 119; Hallon, Ľudovít: Energetika a jej miesto vo vývoji hospodárstva na Slovensku v rokoch 1918–1938. Historický časopis 40, 1992, č. 2, s. 207; Elektrárenstvo na Slovensku 1920–1994. Ed. Sládek, Vojtěch. Bratislava 1996, s. 40, 400–401; Hallon, Ľudovít – Ďurčo, Michal: Vybraní experti v štátnej technickej správe na Slovensku po roku 1918. In: Kováč, Dušan – Hanula, Matej a kol.: Z monarchie do republiky a z demokracie do totality. Spoločnosť na Slovensku od konca 19. storočia do roku 1945. Bratislava 2022, s. 375.
  16. Prehľad o agende v prvom období podal Hermann, Gustav (ed.): Technická činnost československého ministerstva veřejných prací v r. 1919 a 1920. Praha 1921; Ten istý (ed.): Ministerstvo veřejných prací – Přehled činnosti za prvé pětiletí republiky Československé. Praha 1923.
  17. Vaňouček, Karel: Přípravné práce k zahájení soustavné elektrisace. Zprávy veřejné služby technické 1, 1. 7. 1919, č. 1, s. 11–12.
  18. Ďurčo, Michal: Plán ministerstva verejných prác na prestavbu cestnej siete na Slovensku z rokov 1919–1920. In: Karpíšek, Jaromír a kol.: České, slovenské a československé dějiny 20. století XI. Hradec Králové 2017, s. 27–28.
  19. Vaňouček, K.: Přípravné práce, s. 13.
  20. Zpráva technického výboru k vládnímu návrhu zákona o státní podpoře při zahájení soustavné elektrisace (tisk 1217), Zasedání Národního shromáždění československého roku 1919, parlamentná tlač 1343, 16. 7. 1919. Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=14030 [cit. 10. 2. 2024].
  21. Najnovšie k zákonu Dufek, Pavel: Elektrifikace – státní národohospodářský zájem a jeho souvislosti. In: Republika v pohybu. Ed. Kober, Jan. Praha 2022, s. 62–64.
  22. Vaňouček, Karel: K zákonu o státní podpoře při zahájení soustavné elektrisace. Zprávy veřejné služby technické, 1. 12. 1919, roč. 1, č. 11, s. 278: „Přímou součinnost státu se zástupci samosprávy a soukromým kapitálem ve společnostech smíšených považujeme za účelnou a odpovídající duchu dnešní doby, zajisté pak za účelnější než zavedení státního monopolu.“
  23. Žiadosť o prehlásenie za všeužitočný podnik dohadoval rezort verejných prác s ôsmimi ministerstvami – vnútra; financií; priemyslu, obchodu a živností; národnej obrany; pôšt a telegrafov; poľnohospodárstva (zemědělství); železníc; spravodlivosti.
  24. Katastrálne zapisovanie elektrických vedení, transformačných, prepojovacích staníc a podobných zariadení, ako príslušenstva všeužitočných elektrických podnikov, upravil neskôr zákon č. 187/1922 Zb. Napriek potrebnosti evidovať nákladné elektrifikačné diela v zmysle občianskeho práva, podniky nepoužívali výhody uvedeného zákona; por. Vancl, Karel: Zápis elektrických vedení do pozemkových knih. Zprávy veřejné služby technické 15, 1. 6. 1933, č. 11, s. 231–232.
  25. Elektrárenský poradný zbor pod názvom Štátna elektrárenská rada ustanovila vláda nariadením č. 26/1920 Zb., keď súhrnný počet členstva nemal presiahnuť 45 osôb (§ 2 ods. 2). Nariadenie vlády č. 83/1924 Zb. povolilo rozšírenie najviac do 55 členov.
  26. Viď vyššie NA, f. ZPÚ Pha, šk. 45, Landeskonservatorat für Böhmen (Deutsche Sektion), č. 142/18 – Promemoria betreffend das neue Elektrizitätsgesetz, 6. 2. 1918 (príloha).
  27. NA, f. ZPÚ Pha, šk. 45, Landeskonservatorat für Böhmen (Deutsche Sektion), č. 370/19, 18. 6. 1919. – Rakúsky návrh obsahoval ustanovenie § 3 ods. 5: „Hervorragende Naturschönheiten, vom Standpunkte des Heimatschutzes und der Denkmalpflege wertwolle Ortsbilder sowie geschichtlich oder künstlerisch bedeutende Baudenkmäler dürften durch Leitungen der Elektrizitätsunternehmungen nicht verunstaltet werden; durch geschlossene Ortschaften dürften Leitungen nur in einer die bauliche Anlage und Entwicklung nicht hemmenden Weise geführt werden.“ Viď: Stenographisches Protokoll, Haus der Abgeordneten, 57. Sitzung, den 5. Februar 1918, s. 2976–2980.
  28. Tamže, Ministerstvo školství a národní osvěty, č. 26.777/2840 n. osv., 23. 6. 1919.
  29. Tamže, Landeskonservatorat für Böhmen (Deutsche Sektion), č. 332/21, 11. 4. 1921: „Trotzdem der § 8 Abs. 5 [des Gesetzes von 22. Juli 1919, Zahl 438] über das Leitungsrecht handelt, erfolgt eine bedeutende Verunstaltung der Landschaft durch unschöne und ungünstige Führung der Tagleitungen. Diesbezüglich wird verwiesen auf die unschönen Leitungen der ostböhmischen Überlandzentrale bei Trautenau, des Überlandwerkes der Dux-Bodenbacher Eisenbahn-Gesellschaft vom Werke Neusattel, die das obere Tal von St. Joachimstal verunstaltet. Es wäre angezeigt, dass zu den gesetzlichen Bestimmungen nähere Durchführungsverordnungen erlassen würden, nach welchen auch die Landschaft als solche zu schützen wäre, was durch rechtzeitige Vorlage der Leitungspläne oder Teilnahme der Staatsdenkmalpfleger an der Lokalerhebungen zu geschehen hätte. Solche Verordnungen bestehen in anderen Staaten. Zur Beurteilung der Schlage wird ein kurzer Artikel des Landeskonservators Dr. Kühn aus dem Hefte 13/14 der Technischen Blätter, Jg. 53, zur Vorlege gebracht. Falls das Ministerium geneigt wäre dieser Angelegenheit das Augenmerk anzuwenden, wird ersucht dem Staatsdenkmalamte Gelegenheit zu geben seine besonderen Wünsche und Anträge in Vorschlag zu bringen.“
  30. Tamže, Ministerstvo školství a národní osvěty, č. 35.560/21, 15. 6. 1921.
  31. K dejinám slovenského elektrárenstva súhrnne Böhm, Karol: 40 rokov elektrizácie Slovenska a jej rozvoj v rámci československého štátu. Hospodárske rozhľady 8, 1933, č. 10–12, s. 87–98; Hallon, Ľudovít: Elektrifikácia Slovenska 1884–1945, s. 117–121; Elektrárenstvo. Ed. Sládek, Vojtěch. Bratislava 1996; Sabol, Miroslav: Elektrifikácia v hospodárskom a spoločenskom živote Slovenska 1938–1948. Bratislava 2010. Podrobné kroniky vývoja na západnom, strednom a východnom Slovensku – Sládek, Vojtech: 50 rokov Západoslovenských energetických závodov; Samec, Štefan: Päťdesiat rokov vývoja Stredoslovenských energetických závodov 1923–1973. Elektrifikácia na území Stredoslovenského kraja. Martin 1973; Osvald, Juraj: Počiatky elektrifikácie východného Slovenska. Nové obzory, 1964, roč. 6, s. 93–101.
  32. Junghann, Heinrich: Die Industriegesetzgebung Ungarns unter besonderer Berücksichtigung der Arbeiterfrage. Zeitschrift für die gesamte Staatswissenschaft 66, 1910, č. 3, s. 572.
  33. Böhm, K.: 40 rokov, s. 89–90; Elektrárenstvo. Ed. Sládek, V., s. 11.
  34. Chalupecký, Ivan: Dejiny Levoče 2. Košice 1975, s. 176–178.
  35. Elektrárenstvo. Ed. Sládek, V., s. 15.
  36. Osvald, J.: Počiatky elektrifikácie, s. 97; Elektrárenstvo. Ed. Sládek, V., s. 12.
  37. Jurika, Ľubomír – Šestina, Viliam: 100 rokov električiek v Bratislave 1895–1995. Bratislava 1995.
  38. Sládek, V.: 50 rokov, s. 24, 25.
  39. Samec, Š.: Päťdesiat rokov, s. 9; Elektrárenstvo. Ed. Sládek, V., s. 22.
  40. Osvald, J.: Počiatky elektrifikácie, s. 101; Elektrárenstvo. Ed. Sládek, V., s. 11; Patera, Lukáš: Banská úzkokoľajná železnička Bindt – Markušovce, 2012. Dostupné na internete: https://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/4311-Banska-uzkokolajna-zeleznicka-Bindt-Markusovce/ [cit. 10. 2. 2024]. Trať zaviedli nadväzne na vybudovanie Košicko-bohumínskej železnice v rokoch 1872–1873, elektrifikácia utvorila významný medzník v prevádzke, ktorú napokon ukončili 23. marca 1939.
  41. Szerdová-Veľasová, Ľubica (ed.): Národné kultúrne pamiatky na Slovensku. Okres Ružomberok. Bratislava 2008, s. 252, 254–255. Lesnú železnicu zrušili v roku 1966, z jej zariadenia ostala zachovaná vodná elektráreň s turbínami a generátormi značky Ganz & Co. (Budapešť). Opätovne ich sprevádzkovali v roku 1993.
  42. Argalács, Mikuláš – Michelko, Pavol: Kronika tatranskej električky a pozemnej lanovky. Poprad 2008; Lichner, Dušan: Električkou cez Tatry. Žilina 2013. Spomedzi energetického základu Tatranskej miestnej elektrickej železnice (od 1922: Tatranská elektrická vicinálna dráha) sa zachoval objekt býv. parnej elektrárne neďaleko železničnej stanice v Poprade (dnes Tatranská galéria) a stále prevádzkovaná trakčná meniareň v Hornom Smokovci, pôvodne vybavená zariadením výrobcu Magyar Siemens-Schuckert Művek (Budapešť). Por. Ondrušeková, Anna: 100 rokov budovy Elektrárne Tatranskej galérie v Poprade. Poprad 2012, s. 5–11; Tá istá: Elektráreň v Poprade – Tatranská galéria. Pamiatky a múzeá 63, 2014, č. 3, s. 62–65; Maximová, Daniela: Trakčná meniareň v Hornom Smokovci. Pamiatky a múzeá 72, 2023, č. 3, s. 41–44.
  43. Lichner, Dušan – Nosál, Dušan: Električkou ku prameňom zdravia. Stručný pohľad na výstavbu a na 110 rokov prevádzky Trenčianskej elektrickej železnice. Žilina 2019. Energiu dodávala obecná elektráreň pri železničnej stanici Trenčianska Teplá; kúpele si zároveň zriadili samostatný zdroj vo svojom areáli, ktorý v roku 1920 nahradilo nové zariadenie – Elektráreň liečivých kúpeľov, úč. spol.; por. Sládek, V.: 50 rokov, s. 13, 19; Kapišinská, Veronika: Malá vodná elektráreň v Trenčianskych Tepliciach. Pamiatky a múzeá 62, 2013, č. 4, s. 53–56.
  44. Osvald, J.: Počiatky elektrifikácie, s. 101; Kokuľa, Andrej – Lukáč, Andrej – Tajták, Ladislav (ed.): Dejiny Bardejova. Košice 1975, s. 264. Bardejovský magistrát uvažoval o výstavbe dráhy nadväzne na súčasnú elektrifikáciu mesta, pre tento zámer mal ochotu zobrať pôžičku. Linku napokon prevádzkoval súkromný podnikateľ v automobilovej doprave.
  45. Horn, Alfred: 100 Jahre Preßburgerbahn. Vom Mops zum CAT. Wien 2014.
  46. Samec, Š.: Päťdesiat rokov, s. 9, 12; Elektrárenstvo. Ed. Sládek, V., s. 29–30.
  47. Sládek, V.: 50 rokov, s. 14; Elektrárenstvo. Ed. Sládek, V., s. 30; Jurkovič, Peter: Barokový kaštieľ v Bernolákove. Pamiatky a múzeá 67, 2018, č. 2, s. 45–49. Elektrifikácia tvorila súčasť obnovy po ničivom požiari z uvedeného roku.
  48. Böhm, K.: 40 rokov, s. 90; Sládek, V.: 50 rokov, s. 13–14, 112; Elektrárenstvo. Ed. Sládek, V., s. 27–29, 30, 37.
  49. Elektrárenstvo. Ed. Sládek, V., s. 30.
  50. Ciulisová, Ingrid: Acquired and Dispersed. The Collections of Grazioso Enea Lanfranconi and Baron Karl Kuffner. Ars 40, 2007, č. 1, s. 58–62; Tá istá: Men of Taste. Essays on Art Collecting in East-Central Europe. Bratislava 2014, s. 85–95; Ondová, Alexandra: Kuffnerovská umelecká zbierka. Sládkovičovo 2023; Buday, Peter: Kuffnerovská umelecká zbierka. Pamiatky a múzeá 73, 2024, č. 3, s. 38–39.
  51. Osvald, J.: Počiatky elektrifikácie, s. 97; Elektrárenstvo. Ed. Sládek, V., s. 12.
  52. Zlaté Moravce a okolie. Ed. Rakovský, Štefan. Bratislava 1969, s. 102 (cit.); Elektrárenstvo. Ed. Sládek, V., s. 46.
  53. Böhm, K.: 40 rokov, s. 90, 91. Najväčší počet elektrární zriaďovali obce (16), priemysel iných odvetví (14), vlastné elektrické podniky (7), miestne elektrické železnice (2) a štát (1).
  54. NA, fond Ministerstvo školství 1918–1949 (f. MŠ), šk. 3132: Minister s plnou mocou pre Slovensko (Vládny referent pre verejné práce), Žilina, č. 65/19, 14. 1. 1919; zmienka v historiografii techniky: Hallon, Ľ. – Ďurčo, M.: Vybraní experti v štátnej technickej správe, s. 360.
  55. Autentický názov funkcie podľa oznámenia in: Úradné noviny, 28. 4. 1919, roč. 1, č. 12, s. 2. Bližšie k jeho činnosti Orosová, Martina: Architekt Dušan Jurkovič ako vládny komisár pre ochranu pamiatok na Slovensku v rokoch 1919–1922. Zprávy památkové péče 78, 2018, č. 5, s. 445–456.
  56. Nariadenie č. 155/1919 (8380. pres.) o právomoci Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku. Úradné noviny 1, 31. 10. 1919, č. 32–33, s. 14–15.
  57. Kowalski, Tomáš: Prieskum a reštaurovanie stredovekých nástenných malieb na Slovensku (od Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok po založenie Pamiatkového ústavu). In: Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste III. Zborník Gotická cesta 3, 2018. Ed. Kalinová, Michaela. Rožňava – Bratislava 2020, s. 16, 19.
  58. Samec, Š.: Päťdesiat rokov, s. 10, 50; Zúrik, Koloman: Samuel Zúrik – podnikateľ. Klenovské noviny 7, 2010, č. 1, s. 5.
  59. Samec, Š.: Päťdesiat rokov, s. 18; Elektrárenstvo. Ed. Sládek, V., s. 44, 46, 57; skôr v celoslovenskom kontexte Sabol, Miroslav: Elektrifikácia stredného Slovenska 1918–1938. In: Z dejín vedy a techniky stredoslovenského regiónu. Ed. Hronček, Pavel et al. Banská Bystrica 2009, s. 136–142. Spoluzakladateľmi a kapitálovým účastinármi boli štát – referát verejných prác v Bratislave (ku koncu roka 1929: 10 280 000 Kč), Národná banka (predtým Zvolenská ľudová banka), magistráty miest Banská Bystrica, Zvolen, Brezno, Krupina, veľké obce Ľubietová, Slovenská Ľupča (okr. Banská Bystrica; miestna samospráva úhrnne: 6 344 000 Kč) a súkromní podielnici. Župa XVIII. – Pohronská, upísala v roku 1926 účastinný podiel vo výške 12 500 Kč, ešte predtým sa zaručila za 4-miliónovú pôžičku od Pražskej mestskej sporiteľne v Banskej Bystrici. Účastinná spoločnosť spočiatku nakupovala elektrickú energiu od Mestskej elektrárne v Banskej Bystrici (zal. 1905) a diaľkovým vedením ju priviedla na verejné zásobovanie Zvolena s odbočkou do kúpeľnej obce Sliač.
  60. Vládní návrh zákona o prodloužení lhůty stanovené v § 28, bodě 4 zákona o státní podpoře při zahájení soustavné elektrisace ze dne 22. července 1919, č. 438 Sb. z. a nař. Poslanecká sněmovna Národního shromáždění 1920, parlamentná tlač 221, 26. 6. 1920. Dostupné na https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=19469 [cit. 10. 2. 2024].
  61. Vládní návrh zákona, jímž se doplňuje zákon ze dne 22. července 1919, čís. 438 Sb. z. a n., o státní podpoře při zahájení soustavné elektrisace. Poslanecká sněmovna Národního shromáždění 1921, parlamentná tlač 1612, 15. 2. 1921. Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=20860 [cit. 10. 2. 2024].
  62. Osobitne k problematike Hallon, Ľudovít: Štátne zásahy do vývoja energetiky na Slovensku v rokoch 1918–1938. Historický časopis 44, 1996, č. 3, s. 431–443.
  63. Hermann, G. (ed.): Technická činnost … v r. 1919 a 1920, s. 33, 34.
  64. Tamže, s. 34.
  65. Sládek, V.: 50 rokov, s. 34; Elektrárenstvo. Ed. Sládek, V., s. 59, 61. Zakladajúci kapitálový podiel štátu mal hodnotu 4 milióny Kč, významnejší podiel samospráv – mesto Modra: 400 tisíc Kč, obec Prievoz: 100 tisíc Kč, mesto Svätý Jur: 60 tisíc Kč, mesto Bratislava len 40 tisíc Kč (na území Bratislavy trval konkurenčný spor Mestskej elektrárne a Západoslovenských elektrární, úč. spol.). Župa XV. – Bratislavská, vstúpila do podniku 4. januára 1926 upísaním istiny 2 milióny Kč a zárukou na rovnakú sumu pôžičky od Zemskej banky.
  66. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Slovenský národný archív (MV SR, SNA), fond Minister Československej republiky s plnou mocou pre správu Slovenska (f. MPS), šk. 738, Ministerstvo veřejných prací, č. 18-29/2.240/23, 16. 7. 1923 (Stredoslovenské elektrárne, opis).
  67. Samec, Š.: Päťdesiat rokov, s. 19, 54; Elektrárenstvo. Ed. Sládek, V., s. 63. Kolkovaný opis prehlásenia por. MV SR, SNA, fond Krajinský úrad v Bratislave – administratívne oddelenia (f. KÚ Ba, adm.), šk. 980, Ministerstvo veřejných prací, č. 18-512/1/42.051, 8. 10. 1925. Župa XVII. – Pohronská, nemala kapitálový podiel v elektrickom podniku, ale 26. októbra 1927 prevzala garanciu za pôžičku od Mestskej sporiteľne v Martine vo výške 4 milióny Kč. Hodnota podielu štátu koncom roka 1929 dosiahla 5 330 000 Kč, miest a obcí (verejné korporácie) 470 000 Kč a súkromného kapitálu 4 200 000 Kč.
  68. Zákon č. 126/1920 Sb., o zřízení župních a okresních úřadů v republice Československé; Nariadenie vlády č. 310/1922 Zb., ktorým sa zavádza župné zriadenie v niektorých častiach územia republiky Československej.
  69. Vládní návrh zákona, kterým se prodlužuje lhůta k označení elektrických podniků, jež mají býti přeměněny na podniky všeužitečné. Poslanecká sněmovna Národního shromáždění 1924, parlamentná tlač 2006, 6. 11. 1924. Dostupné na https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=27178 [cit. 10. 2. 2024].
  70. Sládek, V.: 50 rokov, s. 13, 14, 40–45, 112, 118; Elektrárenstvo. Ed. Sládek, V., s. 27, 34, 65–66.
  71. Zákon č. 125/1927 Sb., o organizaci politické správy [organizačný zákon].
  72. V období 3. 2. 1927 – 30. 6. 1928 činnosť ministra vlastne nahrádzala prostá expozitúra – Slovenské oddelenie ministerstva vnútra; por. Bielik, František: Vývin kompetencie ministra s plnou mocou pre správu Slovenska. Historický časopis 9, 1961, č. 4, s. 640; Letz, Róbert a kol.: Slovenské územie v historickom kontexte. Martin 2017, s. 172.
  73. Vládne nariadenie č. 94/1928 Zb. o presune pôsobnosti ministra s plnou mocou pre správu Slovenska alebo jeho úradu na krajinský úrad v Bratislave.
  74. Rozhodnutie Krajinského úradu v Bratislave zo dňa 14. júla 1928, č. 5.000 prez., o rozvrhu agendy a práce krajinského úradu v Bratislave. Krajinské noviny pre Slovensko 1, 1. 8. 1928, č. 1, s. 4–8; Rozhodnutie krajinského prezidenta zo dňa 31. decembra 1928, č. 45.000/28, ohľadom rozvrhu práce krajinského úradu na rok 1929. Krajinský vestník pre Slovensko 2, 10. 1. 1929, č. 2, s. 32–33, 42–43.
  75. Zápisnica z II. zasadnutia krajinského zastupiteľstva krajiny Slovenskej dňa 29. a 30. apríla 1929. Krajinský vestník pre Slovensko 2, 20. 6. 1929, č. 18, s. 340–342.
  76. Ministerstvo veřejných prací, č. 18-1579/4/65.242/29, 13. 12. 1929 – slovenské znenie odtlačené in: Krajinský vestník pre Slovensko 3, 20. 2. 1930, č. 6, s. 114–115.
  77. Elektrárenstvo. Ed. Sládek, V., s. 55, 56, 68. Podkarpatoruské elektrárne prehlásili za všeužitočný podnik 8. februára 1930. Napríklad v Trebišove „zaviedli elektrické osvetlenie Podkarpatské elektrárne na ich vlastný náklad a obec nebola povinná ničím prispieť“; por. MV SR, SNA, f. KÚ Ba, adm., šk. 1455, Okresný úrad v Trebišove, č. 7.681/32, 17. 5. 1932. – Najnovšie k problematike por. Hubený, David: Budiž světlo! Bezpečnost – korupce – zájmy v energetice Podkarpatské Rusi v letech 1919–1945. Bratislava 2025.
  78. Švorc, Peter: Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou v medzivojnovom období (1919–1939). Prešov 2003.
  79. MV SR, SNA, f. KÚ Ba, adm., šk. 1455, Okresný úrad vo Veľkých Kapušanoch, č. 11.818/31, 11. 3. 1932: „V nemenšej miere prekáža potrebnému rozvoju elektrifikačnej akcie poloha okresu. Poťažne okolnosť, že podľa [Slovenskej] Zeme k elektrifikácii tunajšieho okresu sú príslušné značne vzdialené Východoslovenské elektrárne v Košiciach. Však tieto elektrárne žiadon záujem o tento okres neukazujú, kým Podkarpatskoruská elektráreň v blízkom Užhorode javí značný záujem, ale iba o niektoré obce okresu, ktoré sa jej podarilo dohodou od Východoslovenskej elektrárne získať pre seba. To sú práve obce (9) a len na popud užhorodskej elektrárne už podali žiadosť o podporu. Následkom tohto rozdvojenia nastala u jednotlivých obcí tunajšieho okresu neistota v príslušnosti niektorej z týchto dvoch elektrární a vidiac príklad 9 obcí, čakajú na impulz zo strany elektrárne.“
  80. Tamže, Východoslovenské elektrárne, úč. spol. v Košiciach, 18. 4. 1932.
  81. Tamže, šk. 2287, Ministerstvo veřejných prací, č. 26a-3411/1-65.097/31, 30. 9. 1931; To isté, č. 26a-793/1-29.908/32, 11. 5. 1932.
  82. Zápisnica zo zasadnutia krajinského zastupiteľstva dňa 22. decembra 1930. Krajinský vestník pre Slovensko 4, 1. 2. 1931, č. 4, s. 3–4.
  83. Zápisnica zo zasadnutia krajinského zastupiteľstva dňa 18. a 19. marca 1931. Krajinský vestník pre Slovensko 4, 1. 5. 1931, č. 13, s. 18–19, uznesenie č. 13.
  84. Vyhláška předsedy vlády č. 31/1934 Sb., o sčítání větších závodů zařízených na výrobu elektřiny.
  85. MV SR, SNA, f. KÚ Ba, adm., šk. 1855, Okresní úřad Užhorod/Окружный урядъ Ужгородъ, č. 4/E/přes./33, 28. 1. 1933.
  86. Tamže, Ministerstvo veřejných prací, č. 26a-2344/19.729/33, 29. 3. 1933.
  87. Zápisnica zo zasadnutia krajinského zastupiteľstva dňa 22. decembra 1930. Krajinský vestník pre Slovensko 4, 1. 2. 1931, č. 4, s. 4.
  88. MV SR, SNA, f. KÚ Ba, adm., šk. 1855, Krajinské zastupiteľstvo, ad) 94 zast., 197.524/32 odd. 12; tiež Zápisnica zo zasadnutia krajinského zastupiteľstva dňa 16.–30. 11. 1932. Krajinský vestník pre Slovensko 6, 10. 2. 1933, č. 6, s. 84–85.
  89. MV SR, SNA, f. KÚ Ba, adm., šk. 1855, Ministerstvo veřejných prací, č. 18a-124/17/2.810/33, 19. 1. 1933.
  90. Päť rokov sústavnej elektrizácie Slovenska 1939–1943. Bratislava 1943, s. 18.
  91. Vládní nařízení č. 48/1935 Sb., o některých opatřeních v elektrárenském hospodářství (§ 3).
  92. Genézu a činnosť profesijného združenia uvádza Efmertová, Marcela: Elektrotechnický svaz československý – specifický útvar spolkového života první Československé republiky. In: Republika v pohybu. Ed. Kober, Jan. Praha 2022, s. 97–144.
  93. Uhlíková, Kristina: Zdeněk Wirth, první dvě životní etapy (1878–1939). Praha 2010, s. 86; sledovanú etapu zmieňuje taktiež Novotný, Michal: Peripetie zákonné ochrany památek za první republiky. Zprávy památkové péče 78, 2018, č. 5, s. 422–430.
  94. Ústav dějin umění AV ČR, v. v. i., odd. dokumentace, fond Zdeněk Wirth, šk. W-A-173/3, Elektrotechnický svaz československý, 26. 6. 1935.
  95. Tamže, Osnova zákona o památkách. Praha 1934, s. 7, 11, 34, 40.
  96. Hermann, G. (ed.): Technická činnost… v r. 1919 a 1920, s. 25.
  97. Schválenie a stavebné povolenie projektu por. MV SR, SNA, f. MPS, šk. 738, Minister Československej republiky s plnou mocou pre správu Slovenska, č. 6.652/odd. adm. II., 23. 10. 1923 (koncept).
  98. Wolf, J.: Vodní energie, s. 484; Samec, Š.: Päťdesiat rokov, s. 45; Elektrárenstvo. Ed. Sládek, V., s. 12, 50, 427–429.
  99. Wolf, J.: Vodní energie, s. 482.
  100. Tamže, s. 483–484; Samec, Š.: Päťdesiat rokov, s. 46–48; Abaffy, Dušan – Lukáč, Michal: Priehrady a nádrže na Slovensku. Bratislava 1991, s. 20–22. Vzťah ochrany pamiatok a vodného diela na Starohorskom potoku bol publikovaný v Kowalski, Tomáš: Vládny komisariát na ochranu pamiatok a stavebný poriadok. K dejinám antinomického vzťahu. Monument revue 7, 2018, č. 2, s. 15–16; na tomto mieste uvádzame rozšírené poznatky.
  101. Súbeh na dodávku turbín, generátorov a rozvádzačov, žeriavu, príslušenstva vodného hospodárstva, potrubia, osvetlenia a telefónu oznámili Úradné noviny 4, 2. 12. 1922, č. 49, s. 22.
  102. MV SR, SNA, fond Krajinský úrad v Bratislave, skupina XII – Vodné stavby a využitie vodných síl, šk. 10, Staré Hory, stavebné denníky 1922–1926.
  103. Tamže, šk. 46, Zápisnica spísaná dňa 21. júna 1934 pri krajinskom úrade v Bratislave.
  104. Výsledek soutěže. Úradné noviny 5, 10. 8. 1923, č. 32, s. 18.
  105. Zmenu označenia vládneho komisariátu na Štátny referát na ochranu pamiatok na Slovensku (ďalej Štátny referát) zaviedlo ministerstvo školstva s účinnosťou od 1. júna 1922; por. NA, f. MŠ, šk. 3223, Ministerstvo školství a národní osvěty, č. 65.798/22, 10. 7. 1922 (koncept). Opatrenie nemalo vplyv na výkon praktickej ochrany pamiatok. V dôsledku bol orgán, pôvodne zriadený ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska, bezprostredne včlenený do organizácie a systematizácie rezortu školstva v Prahe.
  106. Nariadenie č. 155/1919 (8380. pres.) o právomoci Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku. Úradné noviny 1, 31. 10. 1919, č. 32–33, s. 14–15.
  107. Projektantom architektonickej časti vodného diela a náhradnej výstavby bol Jindřich Merganc (1889–1974), architekt z oddelenia pozemných stavieb vládneho referátu verejných prác.
  108. Archív Pamiatkového úradu Slovenskej republiky (ďalej A PÚ SR), fond Pamiatkové orgány na Slovensku 1919–1951 (ďalej f. PO), Dodatky, inv. č. 770, Ministerstvo veřejných prací, č. 8-3/157/77498-1923, 1. 11. 1923 (ministerstvu školstva a národnej osvety, opis).
  109. Tamže, Ministerstvo veřejných prací, č. 8-3/157/77498/1923, 1. 11. 1923 (vládnemu referátu verejných prác v Bratislave, opis).
  110. Tamže, Ministerstvo veřejných prací, č. 8-3/157/77498-1923, 1. 11. 1923 (ministerstvu školstva a národnej osvety, opis).
  111. Ochrana malebného rázu horských bystřin. Bratislavské noviny 2, 12. 12. 1923, č. 284, s. 3.
  112. Wolf, J.: Vodní energie, s. 504; Samec, Š.: Päťdesiat rokov, s. 45.
  113. MV SR, SNA, fond Krajinský úrad v Bratislave, skupina XI – Strojníctvo, elektrotechnika a veci živnostensko-technické (f. KÚ Ba, XI), šk. 6, Zemedelská rada pre Slovensko v Bratislave, č. 12.974/II/33, 15. 9. 1933.
  114. Genézu zákona o finančnej podpore elektrifikácie vidieka z ministerstva poľnohospodárstva a námietky rezortu verejných prác, financií a priemyslu, obchodu a živností por. Dufek, P.: Elektrifikace, s. 70–86.
  115. Zpráva zemědělského výboru, výboru pro dopravu a veřejné práce a rozpočtového výboru o usnesení senátu Národního shromáždění republiky Československé (tisk sněm. 1579) o vládním návrhu zákona (tisk sen. 599 a 620), kterým se mění některá ustanovení zákona ze dne 1. července 1926, č. 139 Sb. z. a n., o finanční podpoře elektrisace venkova. Poslanecká sněmovna Národního shromáždění 1928, parlamentná tlač 1622, jún 1928. Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=33186 [cit. 10. 2. 2024].
  116. Návrh poslanců Bradáče, dra Dolanského, dra Labaje, dra Kramáře, Mlčocha, Windirsche, dra Luschky, Stenzla, Staňka, Dubického, Nejezchleb-Marchy, dra inž. Botto, Adámka, F. Navrátila, Šamalíka a druhů na změnu zákona ze dne 1. července 1926, čís. 139 Sb. z. a n., o finanční podpoře elektrisace venkova. Poslanecká sněmovna Národního shromáždění 1929, parlamentná tlač 1969, 17. 1. 1929. Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=33533 [cit. 10. 2. 2024].
  117. Zápisnica prvého, ustanovujúceho zasadnutia krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny dňa 12. januára 1929. Krajinský vestník pre Slovensko 2, 20. 2. 1929, č. 6, s. 140.
  118. Opatrenie krajinského úradu v Bratislave zo dňa 22. mája 1929, týkajúce sa vydania tlačív na žiadosti o štátnu podporu pre elektrifikáciu obcí. Krajinský vestník pre Slovensko 2, 20. 6. 1929, č. 18, s. 347–348.
  119. Technické oddelenia ako štátna stavebná služba pôsobili vždy pre viaceré okresy a pokrývaním rozsiahleho územia sa vzďaľovali od vidieka. Počas jestvovania veľkých žúp na Slovensku (1923–1928) vlastne nahradili dovtedajšie štátne stavebné úrady a zostali sídliť v 14 mestách (por. nariadenie vlády č. 383/1922 Zb.; vyhláška č. 22/1923 Zb.). Uvedením krajinského zriadenia sa počet technických oddelení zvýšil na 23 (Krajinské noviny pre Slovensko 1, 1. 8. 1928, č. 1, s. 9–10). Projekty elektrifikačných stavieb a zariadení pritom posudzoval a povoľoval výlučne krajinský úrad ako zemská politická správa.
  120. Vyhláška krajinského úradu v Bratislave zo dňa 16. júna 1930, o elektrifikácii Slovenska a udeľovaní štátnej subvencie obciam. Krajinský vestník pre Slovensko 3, 1. 7. 1930, č. 19, s. 295–297.
  121. Zpráva I. ústavně-právního výboru, II. technicko-dopravního výboru a III. rozpočtového výboru k usnesení poslanecké sněmovny (tisk 668) o vládním návrhu zákona, kterým se zmocňuje vláda republiky Československé, aby převzala státní záruku za zápůjčky všeužitečných elektrických podniků v zemi Slovenské, a kterým se povoluje užíti dílčích dlužních úpisů na tyto zápůjčky vydaných k ukládání nadačních, sirotčích a podobných kapitálů. Senát Národního shromáždění 1931, parlamentná tlač 673, 18. 12. 1931. Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=43443 [cit. 10. 2. 2024]; takisto MV SR, SNA, f. KÚ Ba, adm., šk. 1455, Ministerstvo vnitra, č. 521/32, 11. 1. 1932; publikácia – Krajinský vestník pre Slovensko 4, 1. 2. 1932, č. 4, s. 55.
  122. Böhm, K.: 40 rokov, s. 96, 97.
  123. MV SR, SNA, f. KÚ Ba, XI, šk. 9, Západoslovenské elektrárne, úč. spol., č. 304/34, 25. 5. 1934.
  124. Tamže, šk. 6, Ministerstvo veřejných prací, č. 18b-2138/7-33.165/33, 7. 7. 1933.
  125. A PÚ SR, f. PO, Dodatky, inv. č. 1220, Okresný úrad v Hlohovci, č. 10.193/26, 16. 11. 1926 (vyhláška o komisionálnom vyšetrovaní); Ten istý, 15. 2. 1927 (konečné rozhodnutie – živnostensko-policajné schválenie); Štátny referát, č. 2277/26, 7. 12. 1926; Ten istý, č. 445/27, 23. 2. 1927 (záznamy na spisovom obale).
  126. Sládek, V.: 50 rokov, s. 14, 36, 37, 38–39, 109. Kapitálové prevzatie nariadilo Ministerstvo verejných prác; financovanie poskytla Zemská banka, fil. Bratislava so zárukou Krajiny slovenskej.
  127. Glatz, Anton C.: Gotické umenie v zbierkach Slovenskej národnej galérie. Bratislava 1983, s. 68–75, kat. 23/2, 23/3, 23/4.
  128. A PÚ SR, f. PO, šk. 72, Partizánska Ľupča, Rím. kat. farský úrad Nemecká Ľupča, č. 189/30, 20. 6. 1930.
  129. Tamže, Štátny referát, č. 1247/30, 24. 6. 1930 (koncept; expedované 26. 1. 1931).
  130. MV SR, SNA, f. KÚ BA, adm., šk. 980, Krajinský úrad v Bratislave, č. 197.222/1929-16, 9. 11. 1929 (nariadenie komisionálneho šetrenia na 29. 11. 1929); Ten istý, č. 224.706/1929-16, 17. 12. 1929 (stavebné a živnostensko-právne povolenie); Ten istý, č. 132.054/1930-15, 8. 9. 1930 (prevádzkové povolenie); por. Samec Š.: Päťdesiat rokov, s. 58.
  131. A PÚ SR, f. PO, šk. 19, Cerová-Lieskové, Rím. kat. cirkevná obec Cerová-Lieskové, č. 162/31, 19. 9. 1931. Vykonanie elektrifikácie hlásil miestny notársky úrad 30. 11. 1931, por. MV SR, SNA, f. KÚ Ba, adm., šk. 1455, Notársky úrad Cerová-Lieskové, č. 2.242/31.
  132. Sládek, V.: 50 rokov, s. 38, 153.
  133. MV SR, SNA, KÚ Ba, XI, šk. 9, Ministerstvo veřejných prací, č. 18b-2658/71.004/32, 30. 12. 1933 (opis).
  134. NA, f. MŠ, šk. 3132, Štátny referát, č. 1404/23, 25. 6. 1923; por. Kowalski, T.: Vládny komisariát na ochranu pamiatok, s. 12–13.
  135. A PÚ SR, f. PO, šk. 19, Cerová-Lieskové, Štátny referát, č. 2451/31, 2. 12. 1931 (koncept).
  136. Rozhodnutí ministerstva veřejných prací ze dne 15. června 1928, č. j. 26a-45/55-34.513/28. Zprávy veřejné služby technické, 15. 1. 1929, roč. 11, č. 2, s. 53–55.
  137. Zákon č. 215/1919 Sb., o zabrání velkého majetku pozemkového; Zákon č. 81/1920 Sb., kterým se vydávají ustanovení o přídělu zabrané půdy a upravuje se právní poměr k přidělené půdě (Zákon přídělový). Bližšie k vzťahu pozemkovej reformy a ochrany pamiatok Uhlíková, K.: Zdeněk Wirth, s. 86–88; Tá istá: Historická šlechtická sídla a první pozemková reforma. Zprávy památkové péče 78, 2018, č. 5, s. 431–444.
  138. A PÚ SR, f. PO, Dodatky, inv. č. 1886, taktiež MV SR, SNA, f. KÚ Ba, adm., šk. 1855, Ministerstvo veřejných prací, č. 26a-579/10.711/32, 16. 4. 1932 (opis); Ministerstvo školství a národní osvěty, č. 52.971/32-V/1, 28. 4. 1932.
  139. K tomu bližšie Marešová, Jana: Soupisy památek pod taktovkou Archeologické komise. Monumentorum tutela – Ochrana pamiatok 30, 2020, s. 109–124.
  140. A PÚ SR, f. PO, Dodatky, inv. č. 1995, taktiež MV SR, SNA, f. KÚ Ba, adm., šk. 1855, Ministerstvo veřejných prací, č. 26a-579-5/12.355/33, 25. 2. 1933 (opis); Ministerstvo školství a národní osvěty, č. 28.914/33-V/1, 14. 3. 1933.
  141. A PÚ SR, f. PO, Dodatky, inv. č. 1995, Štátny referát, č. 614/33, 29. 3. 1933.
  142. Sládek, V.: 50 rokov, s. 38. Vedenie umožnilo elektrifikovať obec Stupava (okr. Malacky), dovtedy neúspešne vykonávanú lokálnym podnikom.
  143. A PÚ SR, f. PO, Dodatky, inv. č. 2054, Krajinský úrad v Bratislave, č. 108.767/12/33, 29. 4. 1933 (opis).
  144. Nová železničná trať Červená Skala – Margecany ako súčasť tzv. stredoslovenskej transverzály patrila do stavebného a investičného programu na štátne útraty v rokoch 1921–1925, ktorý vymedzil zákon č. 235/1920 Zb. Skutočná výstavba začala 31. mája 1931, najzložitejší úsek Telgárt – Dobšinská Ľadová Jaskyňa odovzdali do prevádzky 28. septembra 1934.
  145. MV SR, SNA, f. KÚ Ba, adm., šk. 2282, Krajinský úrad v Bratislave, č. 130.681/12/32, 16. 7. 1932.
  146. Tamže, Krajinský úrad v Bratislave, Zápisnica napísaná dňa 26. a 27. 8. 1932: „Zástupca štátneho referátu na ochranu pamiatok konštatuje, že bez povolenia postavená transformačná stanica nie je na mieste esteticky vhodnom, lebo je v strede doliny a mala by byť na obvode. Zborenie objektu nežiada z dôvodov hospodárskych, ktoré v terajšej dobe sú tým viac citeľné. Protestuje však proti pokračovaniu elektrární a vyhradzuje si vlastný úradný postup ohľadom vyšetrenia veci. Dr. Jan Hofman, 27. VIII. [19]32.“
  147. A PÚ SR, f. PO, Dodatky, inv. č. 2054, Krajinský úrad v Bratislave, č. 108.767/12/33, 29. 4. 1933 (opis; podľa našej verifikácie tam uvedené termíny konaní a čísla spisov sú chybné).
  148. MV SR, SNA, f. KÚ Ba, adm., šk. 2282, Krajinský úrad v Bratislave, č. 161.581/12/32, 13. 9. 1932, s. 8: „Poznamenáva sa, že pri miestnom šetrení bolo zistené, že transformačná stanica pre Ľadovú jaskyňu v Dobšinej bola už bez úradného povolenia vybudovaná. Zástupca štát. referátu pre ochranu pamiatok dal síce k tejto stavbe pri miestnom šetrení dodatočný súhlas, vytýkal ale, že stanica nie je na mieste esteticky vhodnom, lebo je v strede doliny a mala byť niekde na obvode. Krajinský úrad musí preto vytýkať, že k stavbe transformačnej stanice bolo pristúpené pred právoplatnosťou stavebného povolenia.“
  149. Tamže, Stredoslovenské elektrárne, úč. spol., 5. 9. 1933; taktiež MV SR, SNA, f. KÚ Ba, XI, šk. 6, Krajinský úrad v Bratislave, č. 231.447/12/33, 18. 9. 1933 (koncept a čistopis).
  150. Tamže, f. KÚ Ba, XI, šk. 6, Krajinský úrad v Bratislave, č. 270.662/12/33, 19. 10. 1933 (vyhláška); Ten istý, č. 299.551/1933-12, 2. 12. 1933 (prevádzkové povolenie).
  151. A PÚ SR, f. PO, Dodatky, inv. č. 2054, taktiež MV SR, SNA, f. KÚ Ba, adm., šk. 1855, Ministerstvo veřejných prací, č. 26a-2195/1/32.008/33, 29. 5. 1933 (opis).
  152. Alojz Štróbl, riaditeľ majstrovskej školy sochárstva na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti, ešte v auguste 1893 odkúpil svoj rodný dom s pozemkami, ktoré dovtedy patrili lesnému eráru, a zriadil tam letné sídlo. Pôvodné stavby v roku 1906 nahradila romantická vila s ateliérom, od roku 1912 doplnená hosťovskými izbami. V kúpno-predajnej zmluve sa zaviazal dávať svojim žiakom prázdninové hodiny v tomto prostredí; por. Alojz Stróbl (1856–1926). Ed. Beňová, Katarína. Liptovský Mikuláš 2006, s. 14–17.
  153. MV SR, SNA, f. KÚ Ba, adm., šk. 1855, Vdv. Alojzia Stroblová, Kráľová Lehota, 27. 3. 1933.
  154. Samec, Š.: Päťdesiat rokov, s. 122.
  155. MV SR, SNA, f. KÚ Ba, adm., šk. 1855, Krajinský úrad v Bratislave, č. 89.549/12/33, 11. 4. 1933 (koncept s podpisom krajinského prezidenta). Pre porovnanie, obec Kráľová Lehota dotovala prípojky do výšky najviac 300 Kč.
  156. Tamže, Spojené elektrárne severozápadného Slovenska, úč. spol., 2. 5. 1933.
  157. Tamže, Okresný úrad v Liptovskom Sv. Mikuláši, č. 6.060/33, 25. 5. 1933.
  158. Tamže, Notársky úrad v Malužinej, č. 1.213/33, 11. 7. 1933.
  159. Tamže, šk. 2747, Krajinský úrad v Bratislave, č. 270.763/12/33, 19. 10. 1933.
  160. Tamže, Stredoslovenské elektrárne, úč. spol., 4. 12. 1933; Krajinský úrad v Bratislave, č. 319.949/12/33, 5. 12. 1933.
  161. Tamže, Krajinský úrad v Bratislave, zápisnica napísaná 22. 12. 1933.
  162. Tamže, Krajinský úrad v Bratislave, č. 7.797/12/34, 16. 1. 1934 (živnostensko-policajné a stavebné povolenie).
  163. Tamže, Koloman Ipper, odvolanie, bez dátumu (Krajinský úrad v Bratislave, ev. č. 41.609/34, došlo 12. 2. 1934).
  164. Tamže, Ministerstvo veřejných prací, č. 26a-3138/23.712/34, 28. 4. 1934. Ipperov dom už nejestvuje, koncom päťdesiatych rokov na jeho mieste postavili administratívnu budovu pošty Zvolen 1.
  165. A PÚ SR, f. PO, šk. 13, Bernolákovo, Štátny referát, č. 1519/34, 18. 7. 1934.
  166. MV SR, SNA, f. KÚ Ba, XI, šk. 10, Krajinský úrad v Bratislave, č. 220.608/1934-12, 25. 8. 1934; Ten istý, č. 253.161/1934-12, 21. 9. 1934.
  167. Samotnú rozvodňu uviedli do prevádzky koncom roku 1931 ako článok diaľkového vedenia (Zvolen –) Šášovské Podhradie – Levice – Pohronský Ruskov (vtedy Oroszka); por. Sládek, V.: 50 rokov, s. 47. Povoľovanie úseku Nová Baňa – Levice patrilo k prvej elektrifikačnej agende v rámci krajinského úradu: technicko-administratívnu pochôdzku, vyvlastňovacie pokračovanie a komisionálne jednanie zvolali na 26. október 1928; por. Krajinské noviny pre Slovensko 1, 1. 10. 1928, č. 5, s. 81–82.
  168. MV SR, SNA, f. KÚ Ba, adm., šk. 2747, taktiež f. KÚ Ba, XI, šk. 14, Krajinský úrad v Bratislave, č. 76.917/12/34, 21. 3. 1934.
  169. Tamže, Krajinský úrad v Bratislave, zápisnica ad 76.917/12/34, 6. 4. 1934.
  170. A PÚ SR, f. PO, šk. 53, Levice, Štátny referát, č. 1921/32, 17. 2. 1933.
  171. MV SR, SNA, f. KÚ Ba, adm., šk. 2747, Dodatočná zápisnica, 9. 4. 1934.
  172. Tamže a taktiež SNA, f. KÚ Ba, XI, šk. 14, Krajinský úrad v Bratislave, č. 97.024/1934-12, 11. 4. 1934 (živnostensko-policajné a stavebné povolenie).
  173. SNA, f. KÚ Ba, adm., šk. 3281, Krajinský úrad v Bratislave, č. 360.096/35-12, 10. 12. 1935.
  174. A PÚ SR, f. PO, Dodatky, inv. č. 2652, taktiež SNA, f. KÚ Ba, adm., šk. 3281: Krajinský úrad v Bratislave, č. 181.375/1936-12, 8. 6. 1936; por. Sládek, V.: 50 rokov, s. 47.
  175. A PÚ SR, f. PO, Dodatky, inv. č. 2652, Štátny referát, č. 1875/36, 24. 6. 1936; Tamže, inv. č. 2664: Štátny referát, č. 2079/36 (evid. 30. 6. 1936), poznámka na spisovom obale.
  176. SNA, f. KÚ Ba, adm., šk. 3281, Schoeller a spol., ústredné riaditeľstvo, Levice, č. 1.412/36, 23. 6. 1936.
  177. Tamže: Krajinský úrad v Bratislave, č. 322.810/12/36, 27. 10. 1936 (živnostensko-právne a stavebné povolenie).
  178. Dulla, Matúš – Moravčíková, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava 2002, s. 400–404, kat. 556, 564, 574.
  179. A PÚ SR, f. PO, šk. 83, Rimavská Sobota, Krajinský úrad v Bratislave, č. 182.088/1934-12, 7. 7. 1934.
  180. Tamže a taktiež MV SR, SNA, f. KÚ Ba, XI, šk. 18, Krajinský úrad v Bratislave, č. 208.934/12/34, 13. 9. 1934; Štátny referát, č. 2027/34, záznam na spisovom obale, 20. 12. 1934.
  181. A PÚ SR, f. PO, Dodatky, inv. č. 2518: Štátny referát, č. 3171/35, 20. 12. 1935 (expedované 31. 12. 1935).
  182. Tamže, inv. č. 2728, Ministerstvo pošt a telegrafů, č. 21.645-XII/36, 1. 4. 1936 (opis).
  183. Tamže, inv. č. 2693, Ministerstvo pošt a telegrafů, č. 51.433-XII/36, 29. 7. 1936 (opis).
  184. Tamže, Štátny referát, č. 2694/36, 18. 9. 1936 (koncept).
  185. Tamže, inv. č. 2707, Západoslovenské elektrárne, úč. spol., 24. 9. 1936.
  186. Sládek, V.: 50 rokov, s. 153.
  187. A PÚ SR, f. PO, Dodatky, inv. č. 2723, Západoslovenské elektrárne, úč. spol., 21. 10. 1936.
  188. Tamže, Štátny referát, č. 3225/36, 2. 11. 1936 (koncept).
  189. Tamže, inv. č. 2729, Západoslovenské elektrárne, úč. spol., 11. 11. 1936.
  190. Tamže, šk. 61, Marianka, Okresný úrad v Bratislave, č. 14.496/35, 8. 7. 1935; Ten istý, 13. 8. 1935.
  191. Tamže, Štátny referát, č. 2083/35, 27. 8. 1935.
  192. K elektrifikácii v Štítnickej doline: MV SR, SNA, f. KÚ Ba, XI, šk. 13, Krajinský úrad v Bratislave, č. 335.960/1934-12, 15. 12. 1934 (živnostensko-policajné a stavebné povolenie); Tamže, šk. 18: Krajinský úrad v Bratislave, č. 264.038/1935-12, 30. 9. 1935 (prevádzkové povolenie).
  193. A PÚ SR, f. PO, šk. 69, Ochtiná, Štátny referát, č. 1359/35, 9. 9. 1935.
  194. Tamže, šk. 97, Štítnik, Farský úrad ev. cirkvi štítnickej, č. 309/35, 12. 9. 1935; Štátny referát, č. 2247/35, 4. 10. 1935; Farský úrad ev. cirkvi štítnickej, č. 349/35, 21. 10. 1935; Štátny referát, č. 2624/35, 5. 11. 1935.
  195. A PÚ SR, PO, šk. 83, Rimavská Sobota, Krajinský úrad v Bratislave, č. 182.088/1934-12, 7. 7. 1934.
  196. Tamže, šk. 83, Rimavská Sobota, Štátny referát, č. 3170/35, 31. 12. 1935.
  197. Tamže, Krajinský úrad v Bratislave, č. 52.419/12-36, 13. 2. 1936; Štátny referát, č. 591/36, 24. 4. 1936.
  198. MV SR, SNA, f. KÚ Ba, adm., šk. 2282, Krajinský úrad v Bratislave, č. 299.548/12/33, 20. 11. 1933 a zápisnica z kolaudačného šetrenia, 24. 11. 1933.
  199. Tamže a taktiež MV SR, SNA, f. KÚ Ba, XI, šk. 6, Krajinský úrad v Bratislave, č. 312.614/1933-12, 2. 12. 1933 (prevádzkové povolenie).
  200. A PÚ SR, f. PO, šk. 83, Rimavská Sobota, Štátny referát, č. 1689/36, 25. 8. 1936.
  201. Tamže, Krajinský úrad v Bratislave, č. 279.956/12-36, 4. 9. 1936; Ten istý, 30. 10. 1936.
  202. Tamže, Štátny referát, č. 921/37, 22. 3. 1937; Velitelství VI. sboru, Košice, č. 2772/Dův.zprav./37, 7. 4. 1937.
  203. Výstava Staré umění na Slovensku, výstavný katalóg. Ed. Šourek, Karel. 3. vyd. Praha 1937, s. 24, 117; fotografia župného domu: s. 115, kat. 2008. K udalosti podrobnejšie Orosová, Martina: Návrat k výstave Staré umění na Slovensku v Prahe v roku 1937. Ročenka Slovenskej národnej galérie v Bratislave – Galéria 2011, s. 71–86; Kvočáková, Lucia: Výstava Staré umění na Slovensku: Spektakulární podívaná mezi politikou a národní identitou. Umění 73, 2025, č. 2, s. 118–131.
  204. Šourek, K. (ed.): Výstava Staré umění na Slovensku, s. 111, kat. 1895. Stotožnenie uvedenej rodiny ako stavebníka uviedli prvýkrát Novotná, Mária – Svetková, Anna: Smrť Panny Márie. Tabuľová maľba zo Spišského Štvrtku. Levoča 2000; Tie isté: Smrť Panny Márie. Tabuľová maľba zo Spišského Štvrtku. Ars 35, 2002, č. 1–3, s. 107.
  205. A PÚ SR, f. PO, šk. 91, Spišský Štvrtok, Konzervátor štátneho referátu pre okres Levoča a Spišská Nová Ves, 17. 1. 1937.
  206. Tamže, Štátny referát, č. 118/37, 25. 1. 1937.
  207. Tamže, Okresný úrad v Levoči, č. 1516/37, 1. 2. 1937.
  208. Tamže, Východoslovenské elektrárne, úč. spol. v Košiciach, 12. 2. 1937.
  209. Tamže, Štátny referát, č. 446/37, 17. 2. 1937.
  210. Tamže, Východoslovenské elektrárne, úč. spol. v Košiciach, 30. 3. 1937.
  211. Tamže, Štátny referát, č. 1038/37, 10. 4. 1937.
  212. MV SR, SNA, f. KÚ Ba, adm., šk. 1455, Okresný úrad v Levoči, č. 6,864/32, 20. 5. 1932.
  213. Šveda, Stanislav: História farnosti a obce Spišský Štvrtok. Spišský Štvrtok 2022, s. 276–277, 391.
  214. Viedenská arbitráž – 2. november 1938. Dokumenty 1. Ed. Deák, Ladislav. Martin 2003, s. 203–205, dok. 139.
  215. A PÚ SR, f. PO, šk. 41, Ivanka pri Dunaji, Krajinský úrad v Bratislave, č. 39.574/12-39, 6. 3. 1939. V uvedený deň mala zároveň nastať medzištátna delimitácia území po definitívnom stanovení priebehu novej hranice s Maďarskom [Viedenská arbitráž. Dokumenty 3. Ed. Deák, L., s. 330–347, dok. 169]; autonómnu Slovenskú krajinu zároveň vyhlásil jej snem za samostatný Slovenský štát.
  216. A PÚ SR, f. PO, šk. 41, Ivanka pri Dunaji, Štátny referát, č. 471/39, 13. 3. 1939.
  217. Vládne nariadenie č. 29/1939 Sl. z., ktorým sa zrušuje Vládny komisariát na ochranu pamiatok a jeho agenda sa pričleňuje ministerstvu školstva a národnej osvety (vydané 24. 3. 1939).
  218. MV SR, SNA, f. KÚ Ba, XI, šk. 26, Krajinský úrad v Bratislave, č. 151.338/12-1939, 4. 8. 1939, príloha k zápisnici spísanej 31. 8. 1939.
  219. Tamže, Krajinský úrad v Bratislave, č. 205.041/12-1939, 7. 9. 1939 (živnostensko-právne a stavebné povolenie); por. Sládek, V.: 50 rokov, s. 55; Elektrárenstvo. Ed. Sládek, V., s. 81.
  220. Elektrické světlo zvyšuje nádheru našich památek. Elektris, 25. 9. 1938, roč. 11, č. 4 (titulná strana); Netušil, Jaroslav: Vnitřní osvětlení kostelů. Elektrotechnický obzor 30, 7. 3. 1941, č. 10, s. 115–119.
  221. MV SR, SNA, f. KÚ Ba, XI, šk. 26, Krajinský úrad v Bratislave, č. 148.382/26b-39, 1. 12. 1939. Stavebný príspevok na elektrifikáciu obce Trenčianske Bohuslavice povolilo Ministerstvo verejných prác 7. 10. 1932, kolaudáciu vykonal krajinský úrad 30. 11. 1937. Skutočné náklady vo výške 106 700 Kč pokryl stavebný príspevok štátu v hodnote 42 680 Kč. Pozri tiež Sládek, V.: 50 rokov, s. 154.
  222. A PÚ SR, f. PO, šk. 100, Trenčianske Bohuslavice, Štátny referát, č. 138/39, 24. 1. 1939.
  223. Tamže, Štátny referát, č. 333/39, 17. 2. 1939.
  224. Tamže, Štátny referát, č. 453/39, 7. 3. 1939.
  225. Práca vyšla so zjednodušeným názvom – Cincík, Jozef: Barokové freská Jeana Josepha Chamanta a Antona Fr. Maulbertscha na Slovensku. Príspevok k slovenskému výtvarnému baroku. Turčiansky Sv. Martin 1938.
  226. Dudáš, Miloš: Drevené artikulárne a tolerančné chrámy na Slovensku. Liptovský Mikuláš 2011, s. 163–181; Ten istý: Drevený artikulárny kostol v Istebnom. Pamiatky a múzeá 60, 2011, č. 2, s. 20–25.
  227. MV SR, SNA, f. KÚ Ba, XI, šk. 26, Krajinský úrad v Bratislave, č. 336.665/12-1938, 21. 10. 1938 (živnostensko-právne a stavebné povolenie). Miestne šetrenie pred vydaním povolenia nariadil krajinský úrad na 15. 9. 1938. K elektrifikácii Istebného por. Sabol, Miroslav: Elektrifikačný proces na Orave. In: Putovanie dejinami pod múrmi Oravského hradu. Ed. Bada, Michal – Bartlová, Alena. Bratislava 2015, s. 145.
  228. A PÚ SR, f. PO, šk. 41, Istebné, Ev. a. v. farský úrad v Istebnom, č. 263/40, 3. 9. 1940.
  229. Tamže, Ministerstvo školstva a národnej osvety v Bratislave, č. 48.687/40-V, 14. 9. 1940.
  230. MV SR, SNA, f. KÚ Ba, XI, šk. 26, Krajinský úrad v Bratislave, č. 336.665/12-1938, 21. 10. 1938 (živnostensko-právne a stavebné povolenie); miestne šetrenie pred vydaním povolenia nariadil krajinský úrad na 16. 9. 1938, technicko-hospodársku kolaudáciu potom vykonal 10. 10. 1939 (protokol č. 204.791/26b/39).
  231. A PÚ SR, f. PO, šk. 57, Liptovský Michal, Rím. kat. farský úrad v Liptovskom Sv. Michale, č. 61/42, 12. 7. 1942; Ministerstvo školstva a národnej osvety v Bratislave, č. 48.687/40-V, 14. 9. 1940.
  232. Tamže, fond Slovenský pamiatkový ústav (f. SPÚ), šk. 83, Strážky, Protokol o priebehu konzervátorských a reštaurátorských prác na nástenných maľbách v r. k. kostole v Strážkach 1.–21. 8. 1955 (autori: Peter M. Fodor, Mária Mariániová).
  233. Togner, Milan – Plekanec, Vladimír: Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Bratislava 2012, s. 324–327.
  234. A PÚ SR, f. PO, šk. 44, Kameňany, Farský úrad ev. a. v. cirkevného zboru v Kameňanoch, č. 28/48, 7. 2. 1948; Povereníctvo školstva a osvety, č. 202.543/48-III/1, 25. 4. 1948; Farský úrad ev. a. v. cirkevného zboru v Kameňanoch, č. 130/48, 27. 4. 1948.
  235. Togner, Milan: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri. Bratislava 1989, s. 173; Koreň, Peter: Kostol evanjelickej a. v. cirkvi v Kameňanoch. Rožňava 2014. Dostupné na internete: https://gotickacesta.sk/wp-content/uploads/2018/09/kamenany.pdf [cit. 10. 2. 2024].
  236. Päť rokov sústavnej elektrizácie, s. 12–13, 19, 22; Elektrárenstvo. Ed. Sládek, V., s. 45, 69–73; Sabol, Miroslav: Elektrifikácia Slovenska v rokoch 1938–1943 a vznik celoštátneho elektrárenského podniku. Historický časopis, 2005, roč. 53, č. 2, s. 327–338.
  237. Sládek, V.: 50 rokov, s. 52–53; Sabol, Miroslav: Dopad Viedenskej arbitráže na poľnohospodárstvo, priemysel a infraštruktúru na južnom Slovensku. In: Juh Slovenska po Viedenskej arbitráži 1938–1945. Ed. Mitáč, Ján. Bratislava 2011, s. 226–227. Dostupné na internete: https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-juh-slovenska-po-viedenskej-arbitrazi.pdf [cit. 10. 2. 2024]
  238. Sabol, Miroslav: Prešov – východisková základňa elektrifikačného procesu na Východnom Slovensku v rokoch 1938–1945. In: Zborník vedeckých prác katedry ekonómie a ekonomiky. Ed. Kotulič, Rastislav. Prešov 2008, s. 266–279. Dostupné na internete: https://www.pulib.sk/web/pdf/web/viewer.html?file=/web/kniznica/elpub/dokument/Kotulic7/subor/9788080687984.pdf [cit. 10. 2. 2024].
  239. Päť rokov sústavnej elektrizácie, s. 65; Sládek, V.: 50 rokov, s. 51–52.
  240. Elektrárenstvo. Ed. Sládek, V., s. 81.
  241. Vávra, Ján: Dnešný stav elektrizácie Slovenska a jej vývin. Bratislava 1944, s. 6, 13–14.
  242. Elektrárenstvo. Ed. Sládek, V., s. 89–90.
  243. A PÚ SR, f. PO, šk. 94, Súľov-Hradná, Slovenské elektrárne, úč. spol., pod nár. správou, oblastné riaditeľstvo v Žiline, 10. 11. 1945, 24. 11. 1945; Samec, Š.: Päťdesiat rokov, s. 125.
  244. Futák, Ján: Čo chce ochrana prírody. Pamiatky a múzeá 2, 1953, č. 4, s. 250 (obr.), 254.
  245. A PÚ SR, f. PO, šk. 69, Omšenie, Povereníctvo techniky v Bratislave, č. 17.061-VI/1-48, 1. 7. 1948; Povereníctvo školstva a osvety, č. 210.350/48-VII/2, bez dátumu.
  246. Hupko, Daniel: Ochrana rodových cenností pred prechodom frontu. Príspevok k odchodu Pálffyovcov z hradu Červený Kameň v roku 1945. In: Múzeá vo vojne. Druhá svetová vojna a jej dôsledky na činnosť múzeí a ich zbierky. Ed. Podušelová, Gabriela – Majchrovičová, Viera. Bratislava 2015, s. 171–191.
  247. A PÚ SR, f. PO, šk. 21, Častá, hrad Červený Kameň, Povereníctvo školstva a osvety, č. 210.757/48-VII/2, 29. 7. 1948.
  248. Zákon č. 137/1946 Sb., o národních kulturních komisích pro správu státního kulturního majetku.
  249. A PÚ SR, f. PO, šk. 21, Častá, hrad Červený Kameň, Národná kultúrna komisia pre Slovensko, č. 435/48, 24. 8. 1948.
  250. Tamže, Vladimír Kunert, Pezinok, 6. 8. 1948.
  251. Tamže, Národná kultúrna komisia pre Slovensko, č. 518/48, 19. 10. 1948, poznámka na spise, 27. 3. 1948.
  252. Tamže, f. SPÚ, šk. 55, Levoča, Rím.-kat. farský úrad v Levoči, č. 139/57, 15. 4. 1957.
  253. Tamže, f. SPÚ, šk. 13, Bardejov, [Rím.-kat. farský úrad v Bardejove, bez dátumu, došlo, 29. 9. 1954].
  254. Tamže, Zápisnica o stave chrámu sv. Egídia, 12. 8. 1955: „Elektroinštalácia je voľne vedená nad severnou a južnou loďou v pôjdoch po drevených trámoch, len obyčajnými drôtovými vodičmi bez povlaku, ktoré sú miestami od izolátorov odtrhnuté, dotýkajú sa drevených stropných trámov, ba na miestach, kde je plechová krytina poškodená, sú tieto trámy od dažďa prehnité a pretekajúca voda steká po vodičoch, čo môže mať zlé následky. Menovanú závadu je potrebné odstrániť pre nebezpečenstvo požiaru v streche chrámu okamžite.“; podobne Rím.-kat. farský úrad v Bardejove, č. 142/55, 29. 8. 1955.
  255. Tamže, Slovenský pamiatkový ústav, č. 3.153/55-II, 11. 10. 1955.
  256. Tamže, Rím.-kat. farský úrad v Bardejove, telegram, 29. 9. 1955; Ten istý, č. 172/55, 6. 10. 1955.
  257. Tamže, Slovenský úrad pre veci cirkevné v Bratislave, č. 8.391/55-II/rozp., 11. 11. 1955.
  258. Tamže, Slovenský pamiatkový ústav, č. 3.603/55-II, 21. 11. 1955.
  259. Tamže, Bardejov, Zápisnica o prevádzaní prác elektrikárskych, 27. 1. 1956.
  260. Tamže, Slovenský pamiatkový ústav, č. 329/56-II, 30. 1. 1956.
  261. Tamže, Ing. arch. Imrich Puškár, správa zo služobnej cesty v Bardejove, 1.–3. 2. 1956; Elektromontážne závody, n. p. Bratislava, zákazka č. 43-770-1, 8. 3. 1956.
  262. Tamže, Rím.-kat. farský úrad v Bardejove, č. 49/56, 24. 3. 1956; Ten istý, telegram, 25. 6. 1956.
  263. Tamže, Povereníctvo školstva a kultúry, č. 10.441/56-0-II/2, 18. 9. 1956.
  264. Tamže, Elektromontážne závody, n. p., Bratislava, č. OA/O/Kr/ma, 5. 11. 1956.
  265. Tamže, Rím.-kat. farský úrad v Bardejove, č. 31/57, 28. 2. 1957; Slovenský pamiatkový ústav, č. 636/57-A/2, 18. 4. 1957.
  266. Sládek, V.: 50 rokov, s. 155.
  267. Tamže, s. 58, 67; Elektrárenstvo. Ed. Sládek, V., s. 92–93.
  268. A PÚ SR, fond Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, šk. 233, Sazdice, Prieskumový list, 13. 6. 1960, vypracoval Pavol M. Fodor (koncept). Obec Sazdice skutočne elektrifikovali v roku 1956, keď patrila do územnej pôsobnosti Energetického rozvodného závodu, n. p. Nitra (1. 1. 1956 – 31. 12. 1960); por. Sládek, V.: 50 rokov, s. 61, 155.
  269. A PÚ SR, f. SPÚ, šk. 76, Sazdice, Rím. kat. farský úrad Demandice, č. 291/56, 10. 7. 1956.
  270. Kostol sv. Mikuláša v Sazdiciach: talianske fresky v Honte. Ed. Koreň, Peter. Rožňava 2023, najmä s. 55–73 (Tatiana Danieličová); Koreň, Peter – Gregorek, Juraj: Reštaurovanie Kostola sv. Mikuláša v Sazdiciach. Pamiatky a múzeá 73, 2024, č. 3, s. 53–56.
  271. Piecková, Jana: Peripetie obnovy a reštaurovania Kostola Všetkých svätých v Ludrovej. Pamiatky a múzeá 73, 2023, č. 2, s. 19–20.
  272. 26 ods. 1: „Ak konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa týka stavebných pamiatok alebo ich prostredia alebo chránených častí prírody, rozhodne stavebný úrad alebo urobí opatrenia len so súhlasom kompetentného orgánu štátnej pamiatkovej starostlivosti alebo štátnej ochrany prírody. Súhlas možno viazať na splnenie podmienok zodpovedajúcich predpisom o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o štátnej ochrane prírody.“
  273. Zákon č. 280/1948 Zb. o krajskom zriadení; Vládne nariadenie č. 14/1949 Zb. o referátoch krajských národných výborov pre školstvo, osvetu a telesnú výchovu.
  274. Zákon č. 36/1960 Zb. o územnom členení štátu.
  275. Kotrba, Viktor – Kotrba, František: Levočský oltár majstra Pavla. Bratislava 1955; Kruntorád, Matěj: Restaurování díla Mistra Pavla z Levoče bratry Kotrby. In: Majster Pavol z Levoče a jeho doba. Ed. Novotná, Mária. Levoča 2018, s. 101–111.
  276. A PÚ SR, f. SPÚ, šk. 55, Levoča, Rím.-kat. farský úrad v Levoči, č. 139/57, 15. 4. 1957.
  277. 277 Tamže.
  278. Tamže, f. SPÚ, šk. 13, Bardejov, Rím.-kat. farský úrad v Bardejove, č. 31/57, 28. 2. 1957; Slovenský pamiatkový ústav, č. 636/57-A/2, 18. 4. 1957. Tamže, Slovenský pamiatkový ústav, č. 1.128/57-A/2, 20. 6. 1957.
  279. Tamže, Rím.-kat. farský úrad v Levoči, č. 362/57, 1. 8. 1957.
  280. Tamže, Slovenský pamiatkový ústav, č. 1.128/57-A/2, 30. 9. 1957.
  281. Tamže, Restaurátorský kolektiv bratov Kotrbovcov, Praha – Brno, vyjádření k zápisnici, sepsané… dne 19. 11. 1961.
  282. Tamže, Restaurátorský kolektiv bratov Kotrbovcov, Levoča, 12. 9. 1961.
  283. Balaša, Gejza: Trestuhodný čin. Zpravodaj krajského strediska štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici (Zpravodaj SsKPS), júl 1966, č. 9, s. 56–58.
  284. Balaša, Gejza: Nástenné maľby. Zpravodaj SsKPS, 1967, č. 10, s. 38; Ten istý: Reštaurátorské akcie na území Stredoslovenského kraja roku 1966. Zpravodaj SsKPS, 1967, č. 10, s. 55; por. Togner, Milan: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku. Súčasný stav poznania (Addenda et corrigenda). Bratislava 1988, s. 91.
  285. Boroš, Rudolf – Gregová, Andrea – Kowalski, Tomáš: Nástenné maľby v sakristii Kostola sv. Kataríny Alexandrijskej v Sáse. Pamiatky a múzeá 73, 2024, č. 3, s. 18–21.
  286. Staršiu lit. eviduje Togner, M., Stredoveká nástenná maľba na Slovensku, s. 73–74; Kowalski, T.: Prieskum a reštaurovanie, s. 17–18.

Tento článek je publikován v režimu tzv. otevřeného přístupu k vědeckým informacím (Open Access), který je distribuován pod licencí Creative Commons Attribution-NonCommercial-ShareAlike 4.0 International License (CC BY-NC-SA 4.0), která umožňuje nekomerční distribuci, reprodukci a změny, pokud je původní dílo řádně ocitováno. Není povolena distribuce, reprodukce nebo změna, která není v souladu s podmínkami této licence.