028-046 Hallon
Paginae Historiae / ročník 34 / 2026 / číslo 1 | DOI: https://doi.org/10.71832/n75r-9d39
Úloha veľkoplošnej štátom podporovanej elektrifikácie vo vývoji cien elektrickej energie na Slovensku v medzivojnovom období
Elektrifikačný proces na dnešnom území Slovenska do roka 1918 zaostával za vývojom v najvyspelejších krajinách, ako aj v západnej časti habsburskej monarchie. Elektrifikácia sa nachádzala v začiatočnej, tzv. lokálnej, fáze vývoja. To znamená, že sa obmedzovala len na významnejšie mestské sídla s elektrárňami, ktoré zásobovali energiou najbližšie okolie. Po roku 1918 v podmienkach medzivojnového Československa vznikali ďalšie malé elektrárenské podniky v mestách aj na vidieku v individuálnom, obecnom alebo akciovom vlastníctve. Pre tieto podniky bola charakteristická nehospodárna prevádzka a vysoké ceny elektrickej energie. Situácia sa začala meniť, keď na základe tzv. elektrifikačného zákona z roka 1919 boli zakladané regionálne elektrárenské podniky s podporou štátu, ktorých úlohou bola systematická elektrifikácia presne vymedzeného regiónu. Na Slovensku vzniklo päť týchto regionálnych podnikov pre západné, severozápadné, stredné, južné a východné Slovensko. Regionálne podniky mohli využívať rôzne formy podpory zo strany štátu a legislatívne výhody. Po prekonaní začiatočných ťažkostí rozvinuli činnosť a postupne elektrifikovali jednotlivé časti Slovenska. Zároveň znižovali ceny elektrickej energie pre osvetlenie aj pohon, čo umožnilo zásobovať energiou širšie vrstvy obyvateľstva a výrobné podniky rôznych odvetví na veľkom území.
Klíčová slova: Československo, Slovensko, elektrifikácia, regióny, ceny
The role of large-scale state-supported electrification in the development of electricity prices in Slovakia in the interwar period
Until 1918, the electrification process in today‘s territory of Slovakia lagged behind the development in the most advanced countries, as well as in the western part of the Habsburg Monarchy. Electrification was located in the initial, so-called local, development phase. This means that it was limited only to more important urban settlements with power plants that supplied energy to the immediate surroundings. After 1918, in the conditions of interwar Czechoslovakia, other small power plants were established in cities and in the countryside under individual, municipal or joint-stock ownership. Uneconomical operation and high electricity prices were characteristic of these enterprises. The situation began to change when, on the basis of the so-called Electrification Act of 1919, regional power plants were founded with state support, whose task was the systematic electrification of a precisely defined region. Five of these regional enterprises were established in Slovakia for western, northwestern, central, southern and eastern Slovakia. Regional enterprises could use various forms of support from the state and legislative benefits. After overcoming the initial difficulties, they developed their activity and gradually electrified individual parts of Slovakia. At the same time, they reduced the prices of electricity for lighting and propulsion, which made it possible to supply energy to wider sections of the population and manufacturing enterprises of various industries in a large area.
Keywords: Czechoslovakia, Slovakia, electrification, regions, prices
Zveřejněno: 15. července 2026
HALLON, Ľudovít. Úloha veľkoplošnej štátom podporovanej elektrifikácie vo vývoji cien elektrickej energie na Slovensku v medzivojnovom období. Praha: Národní archiv, 2026, 34(1), 28–46. DOI: https://doi.org/10.71832/68Z7-2K87
Zobrazit celý článek
Reference
1 Sládek, Vojtech: Kronika elektrifikácie Bratislavy a okolia 1901–2001. Bratislava 2001, s. 13–15.
2 Hallon, Ľudovít: Elektrifikácia Slovenska 1884–1945. In: Vlastivedný časopis 33, 1989, 3, s. 117–118.
3 Osvald, Juraj: Počiatky elektrifikácie východného Slovenska. In: Nové Obzory 6, 1964, s. 93–101; Tekeľ, Ladislav: Najstaršie vodné elektrárne na Slovensku. In: Vodní hospodářství, 1985, 1, s. 5–7.
4 Tamže; Straub, Alexander: Statistik der Elektrizitätswerke in Ungarn für 1911. Budapest 1911; Sládek, V.: Kronika elektrifikácie Bratislavy a okolia 1901–2001, s. 28–30, 36–50.
5 Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči, Považská župa, inv. č. 486, kart. 322. Správa firny Tiberghien o plánovanej prestavbe energetickej centrály z 21. 7. 1921; Sládek, Vojtech (ed.): Elektrárenstvo na Slovensku 1920–1994. Bratislava 1996, s. 26–27; Pozri tiež: Sládek, Vojtech: Siemens. 100 rokov spoločnosti Siemens na Slovensku 1902–2002. Bratislava 2002.
6 Janšák, Štefan: Správa o činnosti Vládneho referátu ministerstva verejných prác v roku 1919. Bratislava 1919, s. 161–171; Ambróz, Karol: Elektrizácia na Slovensku. In: Památník 3. sjezdu Společnosti československých inženírů a architektů v Košicích. Praha 1924, s. 187–196; Elektrotechnická ročenka, roč. 1, 1926, s. 108–109.
7 Janšák, Š.: Správa o činnosti Vládneho referátu ministerstva verejných prác v roku 1919, s. 8–12.
8 Výrobné kapacity viacerých odvetví priemyslu boli totiž po roku 1918 v dôsledku straty odbytísk z veľkej časti likvidované. Išlo najmä o hutníctvo a železiarstvo a čiastočne aj iné druhy výroby. Rozvoj priemyselných odvetví, ktoré aj po zmene hospodárskych podmienok našli nové odbytiská, stačil do konca 20. rokov iba na obnovenie predvojnovej úrovne priemyselnej výroby Slovenska z roka 1913. Hospodárske podmienky komplikovala aj nevyhnutná prestavba dopravnej infraštruktúry, ktorá výrazne zaostávala. Oživenie vzostupného trendu industrializácie nastalo až v druhej polovici 30. rokov v súvislosti s pokusmi štátu o prekonanie dôsledkov veľkej hospodárskej krízy a s potrebami obrany krajiny, ohrozenej nacistickým Nemeckom. Štát investoval na Slovensku do veľkých stavieb infraštruktúry vrátane elektrárenstva a inicioval investície významných koncernov českých krajín (Škoda, Zbrojovka Brno) do slovenského zbrojárskeho priemyslu.
K problematike štrukturálnych zmien v hospodárstve Slovenska v medzivojnovom období pozri bližšie napríklad: Hallon, Ľudovít: Príčiny, priebeh a dôsledky štrukturálnych zmien v hospodárstve medzivojnového Slovenska. In: Bystrický, Valerián – Zemko, Milan (eds): Slovensko v Československu 1918–1939. Bratislava 2004, s. 293–365.
9 Zákon č. 438 Sb. o štátnej podpore pri započatí systematickej elektrifikácie z 22. 7. 1919; Schmaus, Gustav: Úprava soustavné elektrisace v československému právu. In: Elektrisace Československé republiky 1918–1928. Praha 1928, s. 9; Vaňouček, Karel: Význam všeužitečných elektráren pro soustavnou elektrisaci. In: Elektrisace Československé republiky 1918–1928. Praha 1928, s. 7–9; Ambróz, Karol: Rozvoj sústavnej elektrizácie na Slovensku za prvých desať rokov ČSR a jej praktický význam. In: Elektrisace Československé republiky 1918–1928. Praha 1928, s. 30–31; K vývoju elektrifikácie na Podkarpatskej Rusi pozri bližšie: Hubený, David: Budiž světlo!: Bezpečnosť – korupce – zájmy v energetice Podkarpatské Rusi v letech 1919–1945. Bratislava 2025.
10 Štátny archív v Bratislave (ďalej ŠAB), Energetické závody (ďalej EZ), kart. 1. Výročné správy Stredoslovenských elektrární (ďalej SSE), 1920–1924; Výročné správy Západoslovenských elektrární (ďalej ZSE), 1921–1925; Výročné správy Spojených elektrární severozápadného Slovenska (ďalej SEszS) 1922–1925; Výročné správy Južnoslovenských elektrární (ďalej JSE) 1926–1929; Výročné správy Východoslovenských elektrární (ďalej VSE), 1929–1931.
11 Tamže; Zákon č. 193 Sb. o podpore elektrifikácie vidieka z 1. 7. 1926; Zákon č. 44 Sb. o elektrifikačnom fonde z 22. 3. 1929.
12 ŠAB, EZ, kart. 1. Výročné správy SSE, 1930–1938; Výročné správy ZSE, 1930–1938; Výročné správy SEszS) 1930–1938; Výročné správy JSE 1930–1937; Výročné správy VSE, 1930–1937.
13 Hallon, Ľudovít: K začiatkom výstavby vážskej kaskády hydrocentrál. In: Vlastivedný zborník Považia, 16, 1991, s. 79–111.
14 Zprávy veřejné služby technické 1, 1919, č. 11–12.
15 K vývoju úverového trhu na Slovensku v 20. rokoch pozri bližšie napríklad: Holec, Roman – Hallon, Ľudovít, Tatra banka v zrkadle dejín. Bratislava 2007, s. 127–140.
16 Zákon č. 193 Sb. o podpore elektrifikácie vidieka z 1. 7. 1926; Zákon č. 46 Sb. z roka 1929.
17 Hallon, Ľudovít: K začiatkom výstavby vážskej kaskády hydrocentrál. In: Vlastivedný zborník Považia, 16, 1991, s. 79–111.
18 Zákon č. 211 Sb. z 19. 12. 1931; ŠAB, EZ, kart. 2,3. Zápis zo zasadnutia správnej rady Západoslovenských elektrární v júli 1932.
19 Hallon, Ľudovít: Industrializácia Slovenska 1918–1938. Rozvoj alebo úpadok? Bratislava 1995, s. 165.
20 ŠAB, EZ, kart. 1. Výročné správy SSE, 1920–1925; Výročné správy ZSE, 1921–1925; Výročné správy SEszS) 1922–1925; Kramer, Juraj: K dejinám priemyslu za 1. ČSR. Bratislava 1955, s. 27; Hallon, Ľudovít: Industrializácia Slovenska 1918–1938. Rozvoj alebo úpadok ? Bratislava 1995, s. 59.
21 Ambróz, Karol: Elektrizácia na Slovensku. In: Památník 3. sjezdu Společnosti československých inženírů a architektů v Košicích. Praha 1924, s. 187–196; Elektrárne. In: Slovenský priemysel. Výročná správa Ústredného združenia slovenského priemyslu, rok 1929, s. 79–81; Ceny elektřiny v drobném. In: Elektrisace Československa. Praha 1934, s. 3; List, Vladimír. Levná elektřina. Tamže, s. 10; Další oběti nesoustavné elektrisace. Tamže, s. 32–34; Tragédie elektrizační. Tamže, s. 36–38; Elektrárne bez práva všeužitočnosti. In: Elektrotechnická ročenka 8–9, 1933–1934, s. 59–67.
22 Slovenský národný archív (ďalej SNA), Prezídium Krajinského úradu, kart. 1. Memorandum Jednoty obecných a súkromných elektrární, zaslané na Krajinský úrad v marci 1928.
23 SNA, Obchodná a priemyselná komora v Banskej Bystrici, kart. 286. Memorandum regionálnych elektrárenských všeužitočných podnikov ohľadne požiadaviek Zväzu elektrotechnických živností v ČSR, zaslaných 8. 6. 1929.
24 Elektrotechnická ročenka 2, 1927, s. 78; Janšák, Štefan: Hospodársko-politický obraz Slovenska v súvislosti s elektrizáciou. In: Prúdy 9, 1925, s. 344–354.
25 ŠAB, EZ, kart. 3. Zasadnutie výkonného výboru ZSE 24. 1. 1929, 25. 4. 1929, 17. 10. 1929; Mestská rada navrhuje odstúpenie pána Hirta. In: Slovenský denník 13, 19. 10. 1930; Robí sa poriadok v bratislavských mestských podnikoch. Tamže, 11. 11. 1930; Bratislavská elektráreň do prenájmu. In: Národný denník 9, 15. 10. 1930.
26 Je riaditeľ Hirt vôbec vinný? In: Slovenský denník 13, 21. 10. 1930; Riešenie bratislavskej elektrárenskej aféry. Tamže, 22. 10. 1930; Spojenie dvoch všeužitočných elektrární. Tamže, 23. 10. 1930; Vina na bratislavskej radnici. In: Slovenská politika 11, 22. 10. 1930; Ostuda s ředitelem bratislavské elektrárny. In: Československá politika 12, 22. 10. 1930; Panamské vlny omývajú bratislavskú elektráreň. In: Az Élet 7, 8. 11. 1930; ŠAB, EZ, kart. 5. Rozhovor riaditeľa ZSE K. Stuchlého pre noviny Neues Pressburger Tagblattl z októbra 1930; Tamže. Rozbory politickej situácie v Bratislave a v mestskej rade, vypracované vedením ZSE v októbri a novembri 1930; Tamže. Rozhodnutie o zaslaní požiadaviek ZSE ohľadne sporov s MEB významných osobnostiam a inštitúciám zo 14. 11. 1930.
27 Tesnopisné správy zo schôdze snemovne Národného zhromaždenia ČSR, II. volebné obdobie, 5. schôdza č. 159, 17. 12. 1931. Praha 1932.
28 Janšák, Štefan: Hospodársko-politický obraz Slovenska v súvislosti s elektrizáciou. In: Prúdy 9, 1925, s. 353.
29 Konkurenčný zápas regionálnych elektrárenských podnikov a elektrární bez práva všeužitočnosti, ako aj financovanie a celkový vývoj elektrifikačného procesu v medzivojnových rokoch boli bezpochyby sprevádzané rôznymi formami korupcie a do predmetného procesu vstupovali aj ďalšie prúdy slovenskej a československej politiky. Tieto dôležité otázky však neboli doteraz slovenskou historiografiou dostatočne preskúmané a ich zodpovedanie je úlohou budúceho výskumu.
30 ŠAB, EZ, kart. 1. Výročné správy Stredoslovenských elektrární, 1929, 1937; Výročné správy Západoslovenských elektrární, 1929, 1937; Výročné správy Spojených elektrární severozápadného Slovenska, 1929–1937.
31 Tamže.
32 ŠAB, EZ, kart. 1. Výročné správy SSE, 1929, 1937; Výročné správy ZSE, 1929, 1937; Výročné správy SESzS, 1929, 1937; Výročné správy JSE, 1929, 1937; Výročné správy VSE, 1937.
33 List, Vladimír: Elektrisace 1918–1938. In: Československá elektrotechnika 1918–1938–1958. Praha 1938, s. 4–5; Pařez, B.: Výroba elektriny v číslech. In: Elektrotechnická ročenka, roč. 13, 1938, s. 20; Hallon, Ľudovít: Industrializácia Slovenska 1918–1938. Rozvoj alebo úpadok? Bratislava 1995, s. 171–172.
34 K procesu modernizácie technickej základne hospodárstva na Slovensku v medzivojnovom období pozri bližšie napríklad: Hallon, Ľudovít, Technická modernizácia na Slovensku 1918–1938. In: Bystrický, Valerián et al., Kľúčové problémy moderných slovenských dejín 1848–1992. Bratislava 2012, s. 183–208.
Tento článek je publikován v režimu tzv. otevřeného přístupu k vědeckým informacím (Open Access), který je distribuován pod licencí Creative Commons Attribution-NonCommercial-ShareAlike 4.0 International License (CC BY-NC-SA 4.0), která umožňuje nekomerční distribuci, reprodukci a změny, pokud je původní dílo řádně ocitováno. Není povolena distribuce, reprodukce nebo změna, která není v souladu s podmínkami této licence.